Slavičín

DOKTOR ŽIVAGO

Politické boje se stupňují. Rusko neodvratně kráčí vstříc komunistické diktatuře. Jeden muž v této těžké době miluje aristokratku a zároveň manželku bolševického vůdce. Americké drama oceněné 6ti Oscary natočené podle známé knihy Borise Pasternaka. (oficiální text distributora)

www.csfd.cz

oooo O oooo

DOKTOR ŽIVAGO

11.03.2007 | Vladimír Ovsenák

Originálny názov: Doctor Zhivago

Žáner: Romantická dráma

Minutáž: 197 minút

Krajina pôvodu: USA

Rok: 1965

Réžia: David Lean

Scenár: Robert Bolt (podľa rovnomenného románu Borisa Pasternaka)

Kamera: Freddie Young, Nicholas Roeg

Hudba: Maurice Jarre

Hrajú: Omar Sharif, Julie Christie, Geraldine Chaplin, Tom Courtenay, Alec Guiness, Rod Steiger, Ralph Richardson, Klaus Kinski, Siobhan McKenna  Fenomén menom Doktor Živago netreba v našich končinách dlho predstavovať. Výnimočné dielo ruskej literatúry o živote a útrapách vyštudovaného lekára Jurija Živaga si už za to polstoročie od svojho vydania našlo nejedného zanieteného čitateľa. Filmové spracovanie na seba nenechalo dlho čakať a v roku 1965 sa dostalo do kín ako jedna z najočakávanejších snímok tých čias. O jej vznik sa postaral človek, ktorého vo filmových učebniciach nemožno prehliadnuť - britský režisér David Lean.

V úzkom kruhu režisérových priateľov sa traduje, že knižnú predlohu prečítal za pár dní počas plavby na svojej jachte, krátko po natáčaní Lawrencea z Arábie (Lawrence Of Arabia, 1962), ktorý ho spolu s jeho predchádzajúcou snímkou Most cez rieku Kwai (The Bridge On The River Kwai) doslova vyniesli na filmový Olymp. Spôsob, akým jej autor, ruský spisovateľ Boris Pasternak rozvrstvuje svoje myšlienky a pocity v období boľševického revolučného šialenstva, Leana natoľko oslovil, že Doktora Živaga ihneď napísal na zoznam svojich nadchádzajúcich projektov. Keďže finančné príspevky štúdia MGM a talianskeho producenta Carla Pontiho boli dostatočne štedré, Lean sa so svojou družinou mohol postaviť za kameru už ku koncu roku 1964.Tak ako aj pri mnohých iných nákladných projektoch (film stál na tú dobu honosných 11 miliónov dolárov), sa tvorcovia nezaobišli bez problémov. Kvôli autenticite jednotlivých scenérií sa musel štáb niekoľkokrát presúvať zo Škandinávie do fašistického Španielska, kde tamojší nacionalisti krútili hlavami nad davovými scénami (najmä tými, kde vystupovali robotníci a komunisti). Producent Ponti zasa žiadal, aby do jednej z hlavných úloh obsadil Lean jeho milovanú manželku Sofiu Loren a jedna z najdôležitejších vedľajších postáv, Viktor Komarovský, ešte nemala svojho herca. David Lean však zachoval chladnú hlavu a najakútnejšie problémy odstránil v priebehu niekoľkých týždňov. Carlo Ponti si nechal povedať, že božská Sofia by bola príliš netradičnou voľbou na stvárnenie ruskej dievčiny, a populárny americký herec Rod Steiger sa nechal prehovoriť na part Komarovského... Lean chcel Živagov svet zobraziť presne tak idealisticky, ako ho Pasternak sám očami hlavného predstaviteľa načrtol. Autor totiž do svojho diela vniesol kus autobiografie: Jurij Živago je podobne ako jeho stvoriteľ schopným a úprimným básnikom, ktorý sa v Moskve teší veľkej obľube. Ako 8-ročný stráca matku, ktorá mu každý deň dodávala silu a zdravé nadšenie. Neosirie, pretože strýko Alexander

Gromeko s manželkou Annou sa rozhodnú o neho postarať. Ako dospelý sa stane úspešným lekárom v Moskve, užívajúc si pohodlie zabezpečeného domova. Zasnúbi sa so svojou nevlastnou sestrou Toňou a plánuje si rodinu. No práve vtedy, keď už sa zdá byť jeho osud naplnený, stretáva mladučkú Larissu, utajenú milenku pána Komarovského, ktorá jeho životnú púť sprevádza až do konca. Mnoho postáv sa v priebehu filmu pomaly vytráca (napríklad Komarovský), alebo sa len mihnú v niektorých záberoch (Klaus Kinski a jeho variácia na ruského intelektuála, ktorého väznenie je alegorickým vyobrazením sovietskeho „honu na študentov“).Pri výbere hercov nebol skúsený Lean taký opatrný, ako to u neho bývalo zvykom. Titulné úlohy obsadil vtedy menej známymi hercami, ktorých kariéra sa ešte len rozbiehala. Dokonalým príkladom takéhoto riskantného konania je výber Geraldine Chaplin do role Živagovej láskavej manželky Tone. Režisér si ju vybral kvôli niekoľkým fotkám v módnom magazíne (a možno aj pre to, že bola dcérou „tuláka“ Charlieho Chaplina). Julie Christie, ktorá stvárnila Živagovu milenku Larissu, nečakane tvorcovia uprednostnili pred spomínanou Sofiou Loren. Držiteľka Oscara, ktorá vo svete „pohyblivých obrázkov“ pracovala sotva 2 roky, sa však prejavila ako ten najlepší variant (napokon vyhrala aj špeciálnu cenu za najlepší výber herečky pre literárnu hrdinku) a spolu s ďalšou neznámou tvárou, Britom Tomom Courtenayom (nominovaným na Oscara za úlohu revolucionára Pašu Antipova), sa stala príjemným prekvapením tohto celovečerného eposu.Na výrobe filmu sa podieľali zväčša Leanovi spolupracovníci z jeho predchádzajúcich snímok. Pasternakovu predlohu prepísal do scenárovej podoby Robert Bolt, ktorý sa preslávil už skriptom k historickému klenotu o T.E. Lawrenceovi. Filmový architekt John Box, schopný skonštruovať vierohodné objekty v extrémne zložitých podmienkach, sa tentoraz blysol stavbou dobovej moskovskej kulisy v exotických lokáciách malebného Španielska. Kameraman Nicolas Roeg však musel nakrúcanie opustiť oveľa skôr než očakával, a tak na jeho post Lean narýchlo dosadil Freddieho Younga. Výmenu týchto dvoch osobností je na filme poznať, a to najmä v prvej polovici (napr. scéna v moskovskej reštaurácii). Svetoznámy a uznávaný skladateľ francúzskeho pôvodu, Maurice Jarre, zložil nádherne podmanivú hudbu, ktorej nehu a jemnosť najviac stelesňuje téma Lary, pravdepodobne jedna z najpamätnejších melódií filmovej hudby. Podobne ako pri Lawrenceovi, Jarre využil množstvo nástrojov a prvkov typických pre zobrazené kultúry. Pri sledovaní filmu tak začujeme zvuky ruskej balalajky, slová národných elégií alebo komunistickej Internacionály.Spomedzi ďalších známych Leanových tvárí sa vo filme predstavia hneď dvaja nositelia titulu „sir“, a to Alec Guiness a Ralph Richardson. Alec Guiness už Leanovi niekoľkokrát poslúžil pri udržovaní dobrých vzťahov so štábom (nielen to, samozrejme). Prezentuje nám príbeh z pohľadu aktívneho rozprávača, Živagovho nevlastného brata Jevgrafa. Naopak Richardson, hrajúci postavu Živagovho nevlastného otca Alexandra Gromeka, je debutantom v Leanovej zostave. Samotná postava Jurija Živaga, ktorú mali na dosah herci ako Peter O´Toole, James Mason alebo Max Von Sydow, sa pritrafila najslávnejšiemu žijúcemu Egypťanovi, vystupujúcemu pod umeleckým menom Omar Sharif. Sám herec sa neraz v médiách vyjadril, že sa vďaka tejto role stal nesmrteľným. To svedčí o mimoriadne veľkej popularite filmu a jeho hrdinov v radoch bežných divákov, nakoľko kritika po premiére snímky zahrabala Davida Leana pod horúci piesok...

Aj napriek nepriazni odborníkov si Doktor Živago vyslúžil 10 nominácií na cenu filmovej akadémie, pričom 5 z nich premenil na zlatú sošku Oscara. Režisér Lean si síce do zbierky tretieho Oscara za réžiu nepridal, ale s pokojným svedomím mohol prehlásiť, že Doktor Živago bol natočený s rovnakou chuťou a odhodlaním ako jeho multioscarový ospevovaný predchodca Lawrence z Arábie. I keď v mnohých faktoroch za svojím ukážkovým starším bračekom zaostáva, témy osudovej lásky a nespútanej slobody, ktoré tu šikovne zapadajú do vojnového kontextu, zostanú navždy nevymazateľným plusom. Máloktorý „filmmaker“ by dokázal pretaviť do 197 minút príbeh, ktorého epická rozloha a tragika nepoznajú určené hranice...