Zbehovia a pútnici

Poviedkový film, ktorý podáva apokalyptický obraz troch vojen v troch príbehoch - príbeh z prvej svetovej vojny o vojenskom zbehovi, v ktorom sa krutosť prenáša z bojiska do zázemia (Zbehovia), z druhej svetovej vojny o zákone, ktorým si ľudia ospravedlňujú svoje činy (Dominika) a tretí príbeh je vízia života na svete zničenom atómovou vojnou (Pútnici).

O filme

triptych plný fantasknosti, bizarností a štylizovaných výjavov, hľadá v temnom atavizme, vyvolávajúcom v človeku rozkoš zo zabíjania, príčinu možnej záhuby sveta. V 1. časti – Zbehovia – nájde cigánsky zbeh po návrate zo zákopových bojov I. svetovej vojny v rodnej dedine spoločnosť asociálnych živlov, vojnových mrzákov, vzbúrencov a šialených žien, ktorí zimprovizujú drastickú anarchistickú smršť s rozpútavaním atavistických pudov, aby nakoniec všetci zahynuli. V 2. časti – Dominika – hlúčik ustupujúcich nemeckých vojakov na sklonku II. svetovej vojny prepadne statok, v ktorom sa usídlili partizáni pod velením opitého sovietskeho dôstojníka. Vo všeobecnom zmätku padajú ako obete i obyčajní ľudia, ktorí sa v kritickej chvíli náhodou ocitli na nevhodnom mieste. 3. časť – Pútnici – zachytáva deň po atómovej katastrofe. V podzemnom kryte pripomínajúcom blázinec sa potáca skupina starcov a starien. Personifikovaná Smrť (fičúrsky Biely husár zo Zbehov, Nacista v Dominike, tu už ako nevládny bezzubý dedko) s mladou ošetrovateľkou so symbolickým menom Eva sa vyberú na spálený povrch planéty, kde Smrť stráca zmysel svojej existencie a zomiera. Vizuálna mágia na halucinačnom scénografickom pozadí je vytvorená v barokových a expresionistických lektúrach, v podstatnej miere vychádzajúc z naivnosti insitného umenia. Užívaním alegórie a sústreiovaním charakterov do vyhranených abstraktných typov bez psychologických dimenzií nadväzuje Jakubisko na stredovekú ľudovú poéziu a divadlo. Ako „hold cenzúre“ dal režisér ako prvý titulok cez celé plátno cenzúrne povoľovacie číslo. Film bol uvedený na MFF v Benátkach r. 1968, do kín sa však už nedostal. Vložená dvojminútová dokumentárna sekvencia zachytáva filmový štáb v deň vstupu piatich okupujúcich armád Varšavskej zmluvy do ČSSR. Kediže negatív aj pôvodnú kópiu stratil Čs. filmexport pri predaji filmu do Kolumbie, od r. 1990, kedy bol film uvoľnený z trezoru, sa uvádza zachovaná kópia so španielskymi podtitulkami.

J.J.: Jediný film, který bych už nevěděl natočit lépe…

“Jediný film, ktorý by som nevedel nakrútiť lepšie, ani keby som ho znovu zopakoval. Prvá práca, kde okrem réžie som ako kameraman uplatnil svoje maliarske videnie… Škoda, že tento poviedkový triptych - o troch svetových vojnách - už nikto neuvidí v tej experimentálnej farebnosti ako bol urobený. Negatív sa stratil a dnešná kópia je vyrobená z talianskej verzie, ktorú si totalitný režim schovával ako usvedčujúci dôkaz pre chystané politické procesy s umelcami. Paradox: vďaka tomu zostal zo Zbehov aspoň bledoružový tieň mojej filmovej “runway”.”

Ocenenia

* 1968: Igric 1967 Jurajovi Jakubiskovi za réžiu a kameru poviedky Zbehovia a za réžiu filmu Kristove roky; Trilobit 1967 za réžiu; Čestné uznanie poviedke Zbehovia – 29. MFF Benátky

* 1969: Cena Finále Jurajovi Jakubiskovi za réžiu a kameru (ex aequo s Všichni dobří rodáci) – na 7. FČSF (2. Finále) Plzeň; Zlatá Siréna za réžiu filmov Zbehovia a pútnici; Vtáčkovia, siroty a blázni a Kristove roky – Prehliadka čs. filmu Sorrento; Trilobit 1968 Jurajovi Jakubiskovi za scenár, kameru a réžiu.